Sociálne siete majú viacero negatív. Študenti LŽŠ radia, ako sa im vyhnúť

Aplikácie Facebook či Instagram udržujú spojenie medzi používateľmi, zdieľanie ich záujmov a zabraňujú sociálnej izolácií. Avšak, majú tiež niekoľko negatívnych stránok, a to nielen na vzťahy medzi ľuďmi. Od študentov Letnej žurnalistickej školy v Havlíčkovom Brode sme zisťovali, ako sa ich negatívam snažia vyhnúť.

Podľa prieskumu organizácie Royal Society for Public Health z roku 2017, mladí ľudia vo veku od 14 do 24 rokov uvádzajú niekoľko negatívnych skúseností so sociálnymi sieťami. Zaradili medzi ne napríklad úzkostné stavy, depresie, nespavosť alebo zníženie sebavedomia.

Dojem skutečného priateľstva
Ďalším efektom je tiež „fear of missing out“ (FOMO). Tento výraz možno zjednodušene preložiť ako strach z premeškania. Jedinec, ktorý ním trpí má strach z toho, že mu niečo ujde, ak nebude ustavične kontrolovať sociálne médiá. Jeho prejavy však môžete pozorovať aj v tom, že máte pocit, že oproti vašim online priateľom nežijete plnohodnotný život.
„Najväčším problémom sociálnych sietí je, že vytvárajú dojem skutočného priateľstva, ale sú to len virtuálne kontakty. Nemôžeme vidieť, ako reaguje osoba na druhej strane,“ uviedol mediálny analytik Filip Rožánek.
Rožánek sa však neobáva toho, že by sa ľudia prestali baviť face to face. „Komunikácia na sociálnych sieťach sa od čisto textovej podoby presunula k videohovorom, takže tam je stále nejaký ten vizuálny kontakt,“ myslí si mediálny expert. Na druhej strane, práve táto komunikácia mnohokrát nahrádza osobné stretnutia.

Keď fotografie ubližujú
Okrem spomínaného vplyvu sociálnych sietí na medziľudské vzťahy, nemožno vynechať ani silu fotografií. Aplikácie ako Instagram, ktorého čísla používateľov v Česku presahujú dva a pol miliónovú hranicu a miliónovú na Slovensku , slúžia na zdieľanie momentov nášho života. Každý môže pod svojim profilom zdieľať čokoľvek, čo mu vytýčené hranice siete umožnia.
„Mladé ženy si vytvárajú vysnívaný obraz kontaktov, ktorým sa chcú podobať,“ spomenul Rožánek. Takéto správanie podľa jeho slov viedlo v USA k viacerým samovraždám. „Mohlo za to deformovanie sebaobrazu, ktoré spôsobilo dojem neúspechu oproti ich internetovým priateľom,“ vysvetlil ďalej.
V súvislosti s fotografiami nemôžeme opomenúť ani fenomén sharentingu. „Rodičia už od narodenia vytvárajú svojim potomkom profily a spojujú ich s produktmi. Takáto rodičovská láska je demonštrovaná len pre účely sociálnych sietí,“ povedal Rožánek. Cieľom tohto správania je vytvorenie dojmu šťastnej rodinky napríklad za účelom získania spoluprác.

Ako sa nestať obeťou sociálnych sietí
Médiá nás obklopujú takmer na každom mieste, aj z tohto dôvodu môžu mať príjemcovia ich obsahov pocit presýtenosti. Študentka Iva z Letnej žurnalistickej školy (LŽŠ) v Havlíčkovom Brode si z tohto dôvodu odinštalovala viaceré aplikácie zo svojho telefónu.
„Podnetom, pre ktorý som sa rozhodla k tomu kroku bol koronavírus, ktorý na mňa kričal odvšadiaľ z médií. Ďalším dôvodom bolo, že som sa s priateľmi chcela stretávať na živo a nie ich sledovať online,“ uviedla. V tomto režime pokračuje už dva mesiace.
Viaceré aplikácie umožňujú dočasnú deaktiváciu. K nim patrí napríklad Instagram. Za čas, kedy ste deaktívny, váš profil pre ostatných používateľov prestane existovať. Kedykoľvek si ho však môžete znova obnoviť. „Mávam obdobia, kedy si potrebujem od Instagramu oddýchnuť, preto si ho odinštalujem z mobilu alebo deaktivujem,“ uviedla Júlia z LŽŠ.

Tam, kde končia dáta, začína sloboda
Ak by sme boli menej pripojení na dáta či wifi signál, pravdepodobne by sme nepotrebovali neustále odpovedať na správy či sledovať nové príbehy svojich priateľov. Zvuk prichádzajúcej správy v mnohých evokuje pocit, že sa jednoducho na mobil musia pozrieť.
„Mám obmedzené dáta a často si ich veľmi rýchlo prečerpám, a keďže ma nastavenie mobilu nepustí pripojiť sa následne na internet, nie som neustále online, ale pripojím sa len párkrát za deň. Je to veľmi oslobodzujúce a mám pocit, že mám viac času na iné veci,“ zdôverila sa študentka LŽŠ Jana.
Od online sveta je dobré odpojiť sa aspoň určitý čas pred spánkom. Sociálne siete majú totiž negatívny dopad aj na náš spánok. Magazín Preventive Medicine priniesol ako prvý dôkaz, že používanie sociálnych sietí naň dokáže skutočne vplývať.
Na obmedzenie času, ktorý strávite online, môžete použiť špeciálne aplikácie, ktoré vám merajú čas na sociálnych sieťach. Inteligentné telefóny vám tiež umožnia nastavenie množstva denných dát. Ak sa rozhodnete vybrať niekde s priateľmi a urobíte si fotografie, nemusíte ich hneď za každú cenu pridať. Užívajte si prítomnosť vašich priateľov a na sociálne siete si vyhraďte čas až potom, čo sa s nimi rozlúčite.

Autorka je absolventka Letní žurnalistické školy Karla Havlíčka Borovského 2020